Informácie

Predsedníctvo Slovenskej národnej strany - ústredie

www.sns.sk/predstavitelia/predsednictvo-sns/

Vnútorné predpisy Slovenskej národnej strany

www.sns.sk/dokumenty/organizacny-poriadok/

Košické programové tézy pre Slovensko

    Slovenská národná strana  je  najstaršou politickou silou Slovákov a vychádza  z národného, kresťanského a sociálneho hodnotového  princípu. Vo svojej  histórii sa vždy zasadzovala o štátnu samostatnosť Slovenska.

Slovenská národná strana vznikla v roku 1871 preto, aby zastupovala slovenský národ a presadzovala jeho legitímne záujmy. Od svojho vzniku predstavovala stranu slovenských intelektuálnych elít, ktoré počas  desaťročí existencie strany formovali programové vízie pre Slovensko. Našu vlasť  Slovenská národná strana vníma ako najcennejšiu hodnotu, ktorú každý príslušník slovenského národa dostal do vienka od svojich predkov. Po svojom znovuzrodení v roku 1990 si Slovenská národná strana ako jediná  parlamentná politická strana vytýčila uskutočniť dlhoročný sen generácií Sloveniek a Slovákov: založiť vlastný nezávislý štát.  Dlhoročné úsilie národniarov sa vyplnilo 1. januára 1993 vznikom suverénnej demokratickej Slovenskej republiky. Politická samostatnosť a štátna suverenita však nie sú dané žiadnemu národu automaticky a naveky. V poslednom desaťročí sme svedkami  oslabovania úlohy štátu. Jeho úlohy nahradzujú nadnárodné záujmy korporácií, jednotlivcov, či finančných skupín. Slovenská národná strana po svojom znovuobnovení preto apeluje na návrat k zjednoteniu národa, za spoločný cieľ - obnovenie hospodárstva Slovenska a jeho zachovanie pre budúce generácie.

Silný štát a hrdý občan tvoria úspešné Slovensko

Sme stranou slovenských vlastencov, ktorým nie je úloha štátu, osud slovenského národa a všetkých obyvateľov Slovenska ľahostajná. Slovenskú republiku a jej systém treba neustále upevňovať a rozvíjať. Rešpektujeme súčasné zmluvné ukotvenie Slovenskej republiky v medzinárodných štruktúrach. Odmietame však, aby z našej vlasti bol iba sivý región európskeho superštátu, v ktorom Slováci vo vlastnom štáte budú vazalmi nadnárodných štruktúr! Vidíme budúcnosť Slovenska ako zvrchovaného štátu v rodine suverénnych európskych národných štátov. Spoločná Európa má vytvárať len toľko spoločných aktivít a štruktúr, aby tým nelikvidovala podstatu jej národov, ktoré sú jej najcennejšou hodnotou. Nechceme, aby nám niekto zvonku vnucoval umelé predstavy o našom národnom bytí, ktoré sú v rozpore s naším historickým vedomím, národnými tradíciami a stáročiami ukotvenými morálnymi hodnotami.  Sme zástancami národnej diverzity, osobitosti každého etnického a národného celku, ktorý spoločne s ostatnými vo vzájomnej tolerancii tvorí jednotu európskej civilizácie.

Ctíme si odkaz zakladateľov najstaršej slovenskej politickej strany, preto ako  národniari odmietame neslušnosť a netoleranciu v politike. Slovenská politická scéna sa musí zbaviť  nešvárov a vzájomných animozít. Slovenská národná strana podáva ruku každému, kto sa zasadzuje za politické dohody v zásadných národno-štátnych postojoch, ktoré sú v záujme našej vlasti. Nadčasovým poslaním Slovenskej národnej strany je a ostane vybudovanie a udržanie silného štátu, v ktorom prosperujú hrdí občania. Len uskutočnenie tejto misie naplní cieľ, ktorý nám leží na srdci a tým je moderné a úspešné Slovensko

Definícia SNS

Definícia SNS Slovenská národná strana (SNS) je národne orientovanou, konzervatívnou, stredo-pravou stranou opierajúcou sa o európsko-kresťanský hodnotový systém, s tromi programovými piliermi – národným, kresťanským a sociálnym. SNS nadväzuje na cyrilo-metodskú, štúrovskú a memorandovskú štátotvornú tradíciu a líniu štátno-právnych úkonov vedúcich k zvrchovanosti slovenského národa a suverenite Slovenskej republiky. Postavenie SNS je výnimočné presadzovaním absolútnej programovej priority – zvrchovanej, suverénnej Slovenskej republiky s hľadaním všeobecného dobra pre príslušníkov štátotvorného slovenského národa vo svojom vlastnom štáte, vrátane plnohodnotného uplatnenia všetkých jej obyvateľov bez rozdielu národnosti a vyznania. SNS presadzuje politické, hospodárske, kultúrne a spoločenské formovanie Slovenska ako suverénneho národného štátu. Usiluje sa o ochranu a rozvoj pozitívneho vlastenectva, zdravého národného povedomia, spôsobu myslenia a hodnôt slovenského národa, lojality k svojej vlasti, hrdosti na národnú kultúru, jazyk, dejiny a duchovný odkaz našich predkov ako súčasť prirodzenej identity jednotlivca. presadzuje moderným spôsobom rozvíjanie tradičných hodnôt Slovákov – vlasť, rodinu, vieru, národnú hrdosť, zodpovednosť, sebestačnosť. Progresívnym spôsobom aktualizuje trvalý myšlienkový odkaz – ideály, princípy a hodnoty zakladateľov národnej strany z roku 1871. pozitívne vlastenectvo, rozvoj zdravého národného povedomia, prirodzenej hrdosti na národnú kultúru, jazyk, dejiny a spôsob myslenia a hodnôt slovenského národa. SNS uprednostňuje absolútnu slobodu rozhodovania a výlučnú zodpovednosť len pred slovenským národom. V neistom prostredí globalizujúceho sa sveta presadzuje ochranu štátnosti, národa a jednotlivca pred negatívnymi javmi demoralizácie, straty orientácie a tradičných hodnôt. SNS vedie svojich členov k ľudskosti, láske k vlasti, národu, k mieru, čestnosti, neohrozenosti a mravnosti. Poslaním SNS je zjednocovať Slovákov doma i v zahraničí do národnej pospolitosti, presadzovať ich právo na národnú a štátnu zvrchovanosť, dvíhať povedomie a sebavedomie slovenského štátotvorného národa, chrániť integritu, nezávislosť, suverenitu a dobré meno Slovenska, vyvíjať úsilie o ekonomické, kultúrne a sociálne povznesenie samostatnej Slovenskej republiky. SNS zdôrazňuje primeranú štátnu ochranu národným hodnotám, národnej kultúre a jazyku. Hodnoty SNS Medzi hlavné hodnoty národniarstva patrí vlastenectvo, sloboda, národná jednota, zodpovednosť, zvrchovanosť, nezávislosť, ochrana, sebestačnosť, spravodlivosť, principiálnosť, zásadovosť, pravdivosť, národná hrdosť, identita, adresná kritika, regionálna solidarita. Strategické ciele Rozvíjať pluralitnú demokraciu ekonomicky silného, územne celistvého, kultúrne vyspelého, mravne spravodlivého, slobodného a nezávislého slovenského štátu s uspokojovaním všeobecného a individuálneho dobra pri vytváraní podmienok pre hlbšiu kvalitu života v priateľskej spolupráci s ostatnými európskymi národmi. Cieľom SNS je presadzovať národno-štátny záujem slovenského národa a Slovenskej republiky, presadzovať dobré meno Slovenska v zahraničí, vytvárať národnú jednotu, chrániť vnútornú integritu štátu a zabezpečiť regionálnu spolupatričnosť, vytvárať podmienky na uplatnenie sa Slovákov a najmä mladej generácie v svojej vlasti, vytvárať nové pracovné príležitosti, garantovať spravodlivosť a právny štát, rozvíjať školskú vzdelanosť v národe, internetizáciu spoločnosti, technologickú modernizáciu hospodárstva, znalostnú ekonomiku a vzťah zodpovednosti kompetentných úradníkov k jednotlivcovi, jeho žiadostiam, právam a podnetom. Medzi základný strategický cieľ SNS patrí podpora pre zachovanie prirodzenej reprodukcie slovenského národa, vytváranie podmienok pre zakladanie rodiny a motivácie pre zvyšujúcu sa pôrodnosť Slovákov. Presadzovanie týchto princípov a hodnôt v živote slovenskej spoločnosti a štátu považuje SNS za základné, historicky a vývojovo podmienené východiská efektívneho formovania moderného demokratického štátu a štátotvorného národa. Viac >>> v sekcii Dokumenty > Volebná program 2006. Slovenské národné dedičstvo Slovenská národná strana presadzuje politické garancie na ochranu a vlastníctvo národného dedičstva a jeho zachovanie pre ďalšie generácie Slovákov: Duchovného: jazyka, kultúry, viery, vzdelanosti, ľudovej tradície, rodiny, národnej súdržnosti a slovanskej spolupatričnosti, Hmotného: územia, pôdy, lesov, vody, životného prostredia, nerastných surovín, strategických podnikov, geostrategickej výhody a eurodopravnej polohy. V zahraničnej oblasti SNS presadzuje princípy jednoty v mnohosti, vzájomnej dôvery a reciprocity. Zameriava sa na presadzovanie štátnej suverenity SR s prioritnou ochranou domácej ekonomiky, podporou domácim výrobcom, vytváraním pozitívneho obrazu Slovenska v zahraničí pre presadenie národno-štátnych záujmov SR v oblasti zahraničnej politiky, hospodárskej kooperácie a turistického ruchu na Slovensku a príchodu serióznych zahraničných investorov. SNS je za: zachovanie národných odlišností európskych štátov a kultúr, ktoré obohacujú európsku civilizáciu posilnenie užšej spolupráce počtom alebo rozlohou menších európskych štátov spoluprácu a koordináciu politiky národných vlasteneckých a konzervatívnych strán v Európskom parlamente zachovanie práva národného veta v kľúčových bodoch národnej suverenity a hodnôt posilnenie štátnej starostlivosti SR o krajanov v zahraničí posilnenie slovanskej spolupatričnosti na európskom kontinente eurosuverenizmus, ktorý rešpektuje zvrchovanú vôľu a kompetencie národných vlád a národných parlamentov SNS odmieta: centralistický nadnárodný európsky superštát či víziu silnej federácie s obmedzovaním národnej suverenity a princípov zvrchovanosti. História SNS Slovenská národná strana (SNS) je najstarším politickým subjektom na Slovensku. Jej vznik sa traduje od 6.júna 1871. Moderná SNS bola znovu obnovená 7.marca 1990 jej zaregistrovaním na ministerstve vnútra SR.

Slováci

Slováci sú slovanský národ, ktorý tvorí väčšinu na Slovensku a menšinu v USA, Česku, Srbsku (Vojvodine), Maďarsku a v niektorých ďalších krajinách (spolu asi 7 100 000 ľudí).

Na Slovensku žije asi 4,9 miliónov Slovákov. Ďalší Slováci žijú v nasledujúcich krajinách (zoznam udáva odhady vyslanectiev a pod. a spolkov Slovákov v zahraničí na prvom mieste a oficiálne údaje krajín v rokoch 2000/2001 na druhom mieste):

Spojené štáty USA (1 200 000 / 821 325*) [*podľa sčítania roku 1990 však bolo 1 882 915 Slovákov] - emigranti z 19.-21. stor.

Česko (350 000 / 193 190*) [*podľa sčítania roku 1991 však bolo 314 877 Slovákov] - v dôsledku migrácie v rámci bývalého Česko-Slovenska, dnes kvôli pracovným miestam

Maďarsko (110 000 / 17 693*) [*ale 68 852 osôb tvrdí, že hovoria po slovensky] - autochtónne obyvateľstvo, ale prevažne dôsledok migrácie v rámci bývalého Uhorska po vyhnaní Turkov v 18. a 19. Storočí

Kanada (100 000 / 50 860) - emigranti z 19. - 21. storočia

Srbsko (60 000 / 59 021) [najmä Vojvodina ] - emigranti z 18. a 19. storočia

Poľsko (2002) (47 000 / 2 000*) [* Ústredná sčítacia komisia uznala námietku Spolku Slovákov v Poľsku pokiaľ ide o toto číslo ]- stará menšina a dôsledok posunov hraníc počas 20. stor.

Rumunsko (18 000 / 17 199) - stará menšina

Ukrajina (17 000 / 6 397) [najmä Zakarpatsko] - stará menšina a dôsledok existencie bývalého Česko-Slovenska

Francúzsko (13 000/ n.a.)

Austrália (12 000 / n.a.) - emigranti z 20. - 21. stor.

Rakúsko (10 234 / 10 234) - emigranti z 20. - 21. stor.

Spojené kráľovstvo Spojené kráľovstvo (10 000 / n.a.)

Chorvátsko (5 000 / 4 712) - emigranti z 18. a 19. storočia

Taliansko (n.a./ 4000)

Rusko (n.a. / 2170)

Švajčiarsko (n.a. / 3000) - emigranti z 20. - 21. stor.

Bosna a Hercegovina (n.a. / 350) - dolnozemskí Slováci

Slovinsko (n.a. / 144) - dolnozemskí Slováci

Dánsko (n.a. / 100)

Nórsko (n.a. / 100)

a iné

Celkový odhad počtu Slovákov v zahraničí je 2 016 000 v roku 2001 (2 660 000 v roku 1991), z čoho vyplýva, že celkovo bolo na svete v roku 2001 6 630 854 Slovákov (7 180 000 v roku 1991).

V roku 2008 bol oficiálny odhad počtu Slovákov v zahraničí upresnený na približne 2 240 000, podrobnejšie v tabuľke [1]. Autorom odhadu je Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí [2], ktorý za problematiku zodpovedá vláde SR. Strešnou organizáciou Slovákov v zahraničí je Svetové združenie Slovákov v zahraničí [3] [4].

Jazyk

Slovenčina patrí k západoslovanskej skupine slovanskej vetvy indoeurópskej rodiny.

Po slovensky sa hovorí na Slovensku (5 miliónov ľudí) a ďalej v týchto krajinách (uvedené sú počty zahraničných Slovákov odhadované (krajinskými spolkami a zastupiteľskými úradmi)/oficiálne údaje za rok 2000/2001)

Dejiny

Stredovek

Priami slovanskí predkovia Slovákov podľa v súčasnosti prevládajúceho názoru prišli na územie Slovenska v rámci sťahovania národov okolo roku 500 (každopádne až po roku 471), a to asi v dvoch vlnách jednak zo severu a jednak z juhu. Tento názor sa presadil na prelome 19. a 20. storočia a podporuje ho skutočnosť, že v období od 400 pred Kr. do roku 500 po Kr. nie sú archeológovia schopní na Slovensku žiadnu archeologickú kultúru jednoznačne identifikovať ako slovanskú, a naopak väčšinou možno jednoznačne hovoriť o keltských, rímskych či germánskych nálezoch. Napriek tomu ostávajú okolnosti slovanských populačných (ne)pohybov v strednej Európe okolo roku 500 do značnej miery sporné. Menšina autorov sa domnieva, že na území dnešného Slovenska (alebo jeho častiach) žili Slovania už dávno predtým. V minulosti to tvrdil napríklad Nestor, koncom 20. storočia ruský jazykovedec Trubačov (pravlasť Slovanov v Karpatskej kotline). Otázka príchodu predkov Slovákov je inak úzko spätá s otázkou pravlasti/etnogenézy Slovanov ako takých, kde dnes existuje veľmi veľa ďalších teórií. Prvé nesporné doklady o Slovanoch v tejto oblasti pochádzajú zo začiatku 6. storočia.

V roku 1991 publikoval "amatérsky" bádateľ Antonín Horák knihu "O Slovanech úplně jinak" s podtitulom "Co nebylo o Slovanech dosud známo", v ktorej presvedčivo dokladá, že Slovania boli v Európe o niekoľko tisícročí skôr, čím účasť Slovanov vo veľkom sťahovaní národov spochybnil / vyvrátil. Hoci Horákovo dielo časť odbornej verejnosti prijala s veľkou nevôľou, najnovšie výskumy DNA jeho hypotézy potvrdzujú.

Slovanov na Slovensku vo včasnom stredoveku spravidla označujeme ako Slov(i)eni, v zahraničí sa zvyknú označovať buď všeobecne ako Slovania alebo už ako Slováci.

Niekedy sa hovorí o tom, že Slováci nemohli v stredoveku existovať, lebo nemali vlastný štát. Iní hovoria namiesto Veľkomoravskej ríši ako o Veľkoslovenskej ríši. V skutočnosti už počas stredoveku môžeme hovoriť o Slovákoch ako o jednom z národov, ktoré sa podieľali na vzniku Uhorska. Ako jednoznačne identifikovateľný názov Slovákov je z 13. stor. doložený tvar Slovienin a od 15. storočia Slovák. Či už obyvatelia Nitrianskeho kniežatstva v čase Veľkej Moravy mali zvláštny názov je sporné, pretože doklady v prospech aj neprospech tohto tvrdenia chýbajú. Cudzinci Slovanov tejto oblasti v čase Veľkej Moravy každopádne označovali ako "Slovania" (vtedy slověne) alebo "Moravania" alebo "moravské ľudy". Tu treba poznamenať:

Moravania tu je označenie obyvateľov štátu Veľká Morava, prípadne vládnucej vrstvy Veľkej Moravy, nie etnika

 V čase Veľkej Moravy sa, zdá sa, ako "Slovania" ("slověne") označovali všetci slovanskí obyvatelia Karpatskej kotliny (vrátane Slovincov a Slavóncov), pričom "slovenské" jazykové územie vtedy pokrývalo aj severnú polovicu dnešného Maďarska, časti Sedmohradska a Moravu.

 Z neskoršieho obdobia stredoveku je doložené systematické označovanie Slovákov v latinských a iných textoch ako "Slovania" (na rozdiel od Česi, Poliaci, Moravania a podobne), prípadne "Nitrianski Slovania" alebo "Uhorskí Slovania"

 Slováci sa vlastne dodnes označujú ako "Slovania" - slověne (porovnaj tvar: Slovenka, slovenský, Slovensko)

 Podľa slovenských jazykovedcov sa jazykové odčleňovanie "slovenských" nárečí od ostatných slovanských nárečí začalo už v 6. storočí, v 8. storočí nastala druhá fáza jazykovej genézy a v 10. storočí sa proces vzniku slovenčiny definitívne zakončil.

Z týchto skutočností rôzni autori robia rôzne závery, napríklad aj záver, že sa slovo "slověne" už vtedy vzťahovalo na Slovákov. Po rozpade Veľkomoravskej ríše (zač. 10. storočia) prispela izolácia Slovákov, ktorí sa postupne stávali súčasťou Uhorska od (dnešných) Moravanov, ktorí sa postupne stávali súčasťou Česka, k vytvoreniu špecifickej slovenskej národnosti či národa. Z vrcholného stredoveku máme latinské písomné doklady o tom, že Slováci sami seba označovali "Slovienin". Latinské prameň ich označujú ako "Slavus" a pod. (teda "Slovan"), a to na rozdiel od "Čech", "Poliak", atď... Známe je žilinské Privilegium pro Slavis kráľa Ľudovíta Veľkého z roku 1381 garantujúce paritné zastúpenie Nemcov a Slovákov v mestskej rade. Od 13. storočia slovenskí mešťania dokázateľne používali v písomnej komunikácii slovenčinu, od 15. storočia, dôsledkom husitských "spanilých jázd", teda nájazdov na mestá západného Slovenska, ako aj pobytom bratríkov pod kapitanátom Jána Jiskru z Brandýsa sa na Slovensku rozširuje spisovná čeština. Množia sa listiny písané jednak česky, v mestách ale už pozmeneným jazykom - slovakizovanou češtinou. Aj kráľovská kancelária Mateja Korvína používala češtinu ako jeden z jej úradných jazykov.